Baku 20. januára (TASR) - Do dejín Azerbajdžanu sa tragické udalosti 20. januára 1990 zapísali ako Čierny január. Pred 35 rokmi, v noci z 19. na 20. januára 1990, vstúpila do hlavného mesta Azerbajdžanu Baku, ako aj ďalších miest krajiny, 26-tisícová sovietska armáda. Dôsledky tejto operácie s krycím menom Úder boli tragické - o život pri nej prišlo 150 ľudí a ďalších 744 bolo zranených. Prvýkrát v histórii Sovietskeho zväzu sa stalo, že sovietska armáda zaútočila v čase mieru na sovietske mesto.

Podľa oficiálnej verzie Moskva spustila operáciu z obáv, že v Azerbajdžane dôjde k štátnemu prevratu, ako aj vzhľadom na nevraživosť medzi Arménmi a Azerbajdžancami. Udalosti nasledovali po napätí v Náhornom Karabachu, kde sa arménska komunita snažila odtrhnúť od Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej republiky a o prechod tohto územia pod správu Arménska. Pri protiarménskych nepokojoch v Baku bolo v prvých dňoch januára 1990 zabitých viacero Arménov. Kremeľ chcel súčasne touto vojenskou operáciou zabrániť rozpadu Sovietskeho zväzu. Mocenský zásah však len posilnil v Azerbajdžane hnutie za nezávislosť, ktorú táto zakaukazská republika vyhlásila koncom nasledujúceho roka.

Podľa vtedajšieho sovietskeho ministra obrany Dmitrija Jazova použitie sily v Baku malo zabrániť prevzatiu moci v Azerbajdžane zo strany nekomunistickej opozície. Po zásahu sovietskych vojsk sa však komunistická strana v Azerbajdžane úplne zdiskreditovala. Prvý a posledný sovietsky prezident Michail Gorbačov neskôr priznal, že rozhodnutie o tejto operácii bolo jednou z najväčších chýb v jeho politickej kariére. Historici sa zhodujú na tom, že práve 20. januára 1990 Moskva stratila Azerbajdžan.

V deň pohrebu obetí tejto tragédie, 22. januára, vyšli do ulíc Baku státisíce ľudí. Odvtedy je červený karafiát symbolom krvavých udalostí z 20. januára 1990. Tento deň sa stal v Azerbajdžane zároveň symbolom boja za slobodu a nezávislosť. Obete "Čierneho januára" sú pochované v Aleji mučeníkov, kde je vybudovaný Pamätník večného ohňa.